Peter Tomko - ÚSPECH V ŽIVOTE: Výzva
ÚSPECH V ŽIVOTE SKRZE BOJOVÉ UMENIA A BODYBUILDING – VÝZVA
ENGLISH VERSION: PETER TOMKO SUCCESS IN LIFE – CHALLENGE
ON WWW.REDDRAGON.SK
COMING SOON
„Ten, kto je úspešný na tatami, je úspešný aj v každodennom živote.“
Aj túto múdrosť zvyknú renomovaní majstri bojových umení Aikida, Juda, či Ju jutsu vysloviť pri opise a výklade filozofie bojových umení. Pričom slovíčko úspešný znamená zásadnú vec:
Udržanie pevného zdravia po celý život.
Starostlivosť o svoje zdravie je totiž jednou z primárnych úloh, ktoré počas života stoja pred každým z nás. A v súčasnosti sa na nás doslova valia informácie o zdravom životnom štýle pozostávajúce z rôznych spôsobov a systémov stravovania, v ponuke sú rôzne diéty, kokteily, tabletky a prášky a rôzne iné „zaručené veci“ na chudnutie a udržanie zdravia.
Ale aby to všetko fungovalo, musí byť prítomný hlavný faktor – POHYB. Na ten sa akosi zabúda.
Pretože životný štýl, v ktorom absentuje POHYB, respektíve, telesná pohybová aktivita, nefunguje.
Význam pohybu pre zdravie je nepopierateľný:
Zníženie srdcovej frekvencie (asi o 20/min. pri pravidelnej telesnej aktivite), pokles krvného tlaku, tréning koronárnych artérii, znižuje spotrebu kyslíka pre srdce, zvyšuje množstvo aktívnej svalovej hmoty, zlepšuje držanie tela, zvýši kapacitu pľúc, zlepší pamäť, koncentráciu.
Trénuje sebadisciplínu a dôveru vo vlastné sily.
Prináša pocit pohody a uvoľňuje napätie.
MILUJEM AIKIDO
Napríklad aj preto, že nemá súťaž. Milujem Aikido, lebo napriek tomu, že pri vlastnom tréningu cvičím s rôznymi ľuďmi, vždy tam mám iba jedného skutočne hrozivého súpera – samého seba.
A vždy keď hodím partnera na tatami a potom on mňa, opýtam sa sám seba:
„Pokročil si vôbec v niečom? Stojí tvoje Aikido vôbec za to, aby si ho odovzdával ľuďom? Máš ty vôbec poňatia, čo je to Aikido? Lebo toto bolo hovno, nie technika.“
Tento svoj vnútorný boj ukončím myšlienkou na slová majstra Aikida, Daniela Vaillanta, ktorý na otázku ako má aikidista rozmýšľať, odpovedal:
„Každý aikidista si vždy, keď vstúpi do Dojo, musí uvedomiť tri veci o sebe samom a to, že
- som hlupák
- nesmiem mať o tom žiadne pochybnosti
- a musím s tým niečo urobiť.“
Deň čo deň sa pri našom tréningu, počas výmeny v úlohách „uke“ a „tori“ – útočník a obránca, učíme jednu zásadnú vec a síce, jak strašné je ubližovať ľuďom. Aké strašné je ublížiť niekomu a možno navždy stratiť jeho dôveru. A skrze toto pochopenie chceme byť lepšími ľuďmi.
Nauč sa ľuďom pomáhať, ublížiť je veľmi jednoduché“, povedal zakladateľ Aikida, O´Sensei Morihei Ueshiba.
Ďalší z mojich hrdinov, môj idol, môj vzor, Muhammad Ali, tiež nádherne vyjadril túto myšlienku slovami, ktoré si neskôr do svojho filmu „Rocky Balboa“ zobral Sylvester Stallone:
„Pamätajte, že najtvrdšie rany rozdáva Život! Nikto, nikto, nikdy neudrie tvrdšie ako každodenný život, zrazí ťa na kolená a nechá ťa tam dole, aby sa pozrel, či za niečo stojíš, či sa dokážeš dvihnúť a ďalej s ním bojovať. Myslite na to pri vašom tréningu!“
A do tretice o Sile Života:
„Skúša silou, skúša to aj trikom,
ja som si však naňho dávno zvykol.
Je to stále, stále všetko o tom,
pretláčam si ruky so životom.
Zápasíme celú noc aj vo dne,
zatiaľ je to stále nerozhodné.
Na rukách nám vystúpili žily,
chce ma zlomiť ale to sa mýli
Môj Život!“
Boris Filan – Pretláčanie so životom, Elán, 1989
PROFESIONÁLNY TRÉNER AIKIDA, AIKI JU JUTSU A KONDIČNÝ TRÉNER
Ako profesionálny tréner sa v ostatných rokoch stretávam u niektorých cvičencov, držiteľov vysokých majstrovských stupňov, na Slovensku ale i v zahraničí s praktikou dualizmu – Život a tréning, Aikido a „To“ všetko mimo Dojo, alebo nebezpečnejšia forma u začiatočníkov – nauč ma rýchlo, tak do pol roka a nech to je maximálne efektívne....
Japonský termín „Dojo“, označujúci miesto praktiky bojového umenia, respektíve miesto, kde sa cvičí cesta „DO“, má hlbší význam. Ak si rozoberieme kaligrafický znak pre „Dojo“ na drobné, zistíme, že obsahuje dve závažné idei: „Je to proces postupovania dopredu, ale nie však iba nohami, ale druhá časť hovorí o vedení a hlave (čistej mysle). A idea dopredu postupujúcej hlavy naberá filozoficky úplne iný význam ako „telocvičňa“, v ktorej sa cvičí Aikido.
A v tomto vidím problém:
Plytké a neoverené myšlienky cvičencov, nezáujem o veci súvisiace s výcvikom BUDO (bojových umení), napríklad o Japonskú Kaligrafiu, nedôslednosť, strach zo života a okolností, čo môžu nastať, teda predsudky a rozpory mysle priniesli praktiku, ktorá má, žiaľ, v mnohých prípadoch, len pramálo spoločné s výcvikom a výučbou bojového umenia ako takého.
Hlavná idea znaku „Dojo“ je teda fakt, že skutočné Dojo je každodenný život. Náš tréning je iba mikro vesmír, odrážajúci životné situácie, s ktorými sa môžeme kedykoľvek „tam vonku“ stretnúť a kde našou povinnosťou je nájsť optimálne riešenie na vzniknutú situáciu, ktoré nám pomôže posunúť sa ďalej v pozitívnom zmysle slova a navyše, pomôže spoločnosti, nášmu okoliu, navodiť harmóniu žitia a bytia na tejto Zemi, v našich terajších životoch.
V súčasnosti existujú medzi mnohými stúpencami bojových umení dva extrémne pohľady, respektíve postoje k veci, ten prvý je strach „zo všetkých a všetkého a preto sa chcem rýchlo naučiť niekoho nakopať“, a druhý postoj sa volá „aj tak neuspejem, takže ani nezačínam“.
Vidím to hlavne u juniorov (starší školský vek) a pravdu povediac, desí ma to.
Neochota zabojovať o dobrú vec je niečo, čo som ako dieťa nepoznal – v roku 1988 som ako chlapec nastúpil do klubu Karate, kde sme v rámci rozcvičky robili všetci 100x seiken (kľuky na hánkach), navyše s vyloženými nohami na lavičke, alebo rebrine.
Nikto z trénerov neriešil športovú psychológiu - vývojové etapy jedinca a ich špecifiká. Zarevali heslo typu „Mladý pionier musí vedieť brániť majetok socialistickej vlasti, preto musí byť fyzicky zdatný“ a makali sme.
Pamätajte preto pri svojom tréningu aj na toto:
Najväčší strach človek nemá z toho, že je neschopný, ale z toho, že by mohol byť perfektný a dokonalý a tým by urazil Pána Boha.
Toto je podstata strachu, ktorý cítime, toto nás skutočne desí, že by sme mohli byť skutočne dobrí.
Ako športovci aj ako ľudia.
To, čoho sa bojíme je svetlo ukryté hlboko v našich srdciach, nie je to temnota.
Lebo pamätajte, že protikladom Božstva nie je zlo, ale vzoprenie sa jeho sile.
Úlohou každého z nás je to, aby sme zo seba urobili krásne bytosti, lebo náprava spoločnosti začína v každom z nás.
Pretože dnes sa v rámci socializácie a humanizácie všetkého akosi vytráca schopnosť zabojovať a bojovať pre dobrú vec. Navyše, západná medicína jasne a hlasno káže „nikdy nie proti bolesti“ ale tá východná káže „prijmi bolesť a pracuj s ňou“.
Tak čo teraz?
Asi musí nastúpiť empíria, alebo musíme začať načúvať srdcu, pretože ako hovoria mystici
„Dobre vidíme iba srdcom.“
Takže, čo takto spojiť dokopy:
RACIONÁLNE ANALYTICKÉ MYSLENIE A MEDITATÍVNE PREŽITIE MYSTICKEJ PRAVDY
Nechcem vám na tomto mieste písať čo by ste mali a čo nemali robiť v prípade zranenia pri športovaní alebo inej obdobnej indispozície. Aby som vyjadril o čo mi skutočne ide, napíšem a popíšem vám na tomto mieste, stručne, jednoducho, ale vecne, jeden z najsilnejších zážitkov, aký som mal vo svojej doterajšej ére profesionálneho trénera:
Vo februári, roku 2014 som si pomerne škaredo (vážne) poranil pažu. Nezareagoval som dosť rýchlo a nebol dosť obratný, keď so mnou môj sparing partner vykonával techniku aikida.
Nebudem rozpisovať presné poškodenie paže, nie je to vhodné a nie je to nevyhnutné.
Viete si asi predstaviť moju reakciu, keď už ustúpil adrenalín a pomaly ale isto mi dochádzalo, že s rukou prakticky nemôžem nič poriadne urobiť.
Ako profesionálny tréner, majiteľ a šéfinštruktor výcvikového centra som bol v poriadnej....?.kaši.
Ale povedal som si, čo vždy platí, čo povedal Budha: „Kto čo kúpil, to mu patrí“, základný princíp žitia – Príčina – Dôsledok.
Zobral som telefón a vybavil si u svojich kamarátov doktorov rontgenové vyšetrenie a tiež magnetickú rezonanciu. Stalo sa a „verdikt“ znel 4 – 6 týždňov žiadny šport, doba liečenia 16 - 18 týždňov a ak chcem, aby paža pracovala perfektne, bude potrebný aj zákrok.
V nasledujúcich dňoch som to konzultoval s doktormi v zahraničí, s kamarátmi z Francúzska i USA v nádeji, že vyrieknu lepšiu diagnózu a liečbu ale v podstate povedali to isté.
Povedal som si: „O.K., tak teraz buď frajer a urob to, čo učíš svojich cvičencov, že v každom zranení je ukrytý návod na liečbu.“
Znova som si pozrel lekárske správy a dal si ich „pretlmočiť“ a ešte v ten deň (7. deň od úrazu) som otvoril všetky knihy, z ktorých som sa pripravoval na skúšky trénerstva, a ktoré pojednávali o anatómii a fyziológii. Nakreslil som si niekoľko obrázkov paže – kostí a svalov, pripomenul a uvedomil si pákové pomery a zapájané svalové skupiny pri konkrétnych pohyboch. Asi hodinu po polnoci som si sadol do meditácie a keď som po chvíli začal vnímať energie vo svojej aure, ich prúdy a sfarbenie, mal som možnosť zbadať čierne fľaky pozdĺž celej paže – to boli poškodené miesta.
Konkrétnou technikou dychu som začal prenášať veľké hluky bielej energie na ruku až sa vytvoril tzv. energetický pavučinový povlak.
Tam Odniekiaľ som začul jasný hlas, ktorý kázal, aby som ráno ruku zaťažil. V prenesenom zmysle slova mi z toho vyšlo, že ráno pôjdem do posilňovne.
Keď som sa prebudil, vlastné ego ma vysmialo a vyľakane kričalo, že nápad s návštevou posilňovne je dosť hlúpy.
Ale to, čomu hovorím Hlas Srdca, bol jasný – choď! A tak som šiel.
V posilňovni som zobral do ruky olympijskú tyč a v sede začal robiť zapaženia pokrčmo. Po piatich opakovaniach som odbehol na toaletu, „vyplakať sa“. Ruka ma bolela ešte viac ako predtým, pozeral som sa do zrkadla a pýtal sa toho Tomka v ňom, či mi už dočista preplo a či som potratil všetok zdravý rozum.
Ale pozrel som sa mu lepšie do očí, a ako každý dobrý spiritualista vie, odraz v zrkadle nie je iba obyčajným odrazom, uvidel som v ňom oveľa viac, než len odraz fyzickej schránky.
Vrátil som sa na pľac, naložil na tyč päť kilové kotúče a urobil osem opakovaní.
Ruka zmenila fungovanie a ozaj to neviem ináč (lepšie) opísať. Akoby väčšia váha rozpálila všetky zapojené svalové skupiny, doslova mi horela, ale v zmysle úľavy. „Päťky“ som vymenil za desať kilové kotúče a spravil s tou váhou – 40kg, dvanásť opakovaní. Pridal som ďalších 10kg a po chvíli vykonal znova 12 opakovaní.
Moje srdce zvolalo „stačí“.
Keď som o tri dni neskôr natočil video ako robím seikeny s nohami na stoličke a poslal ho kamarátovi doktorovi do Francúzska, obratom mi poslal sms s textom: „Myslím, že si krížený s mimozemšťanmi, inak si to neviem vysvetliť :-).“
Ako som písal vyššie, nechcem vám tu radiť, pretože každý z nás má Svoju Cestu a svoju Karmu.
Čo ale chcem týmto povedať a k čomu VÁS VYZVAŤ je, aby sme sa konečne prinútili a naučili spojiť racionálne analytické myslenie a meditatívne prežitie mystickej Pravdy.
Je čas, aby sa tradície z Východu spojili so Západom.
Pretože nejednota, ktorá v súčasnosti v niektorých prípadoch sála z vyjadrení a postoja fundovaných, v oblasti zdravotníctva a medicíny, neplodí nič dobré.
Chcem tým povedať jednu zásadnú vec:
Nikdy sa nebojte urobiť niečo, o čom ste presvedčení, že je to správne, pozitívne, že vás to posunie dopredu a naplní dobrou pozitívnou energiou.
Aj keby sa to vašim blízkym zdalo maximálne šialené.
Ale vždy musíte byť pritom realisti, musíte vedieť reálne zhodnotiť svoje možnosti.
Možno si teraz poviete, že som akýsi múdry, a čo to presne znamená?!
Znamená to, že šport napriek tomu, že má slúžiť na tzv. vyčistenie hlavy, nikdy nesmiete praktikovať s hnevom, alebo nenávisťou vo svojom srdci a myslieť si, že to zaberie, že sa vám zjaví Anjel Strážca a ukáže vám cestu. Nikdy to takto nerobte! Bude to mať deštruktívne následky a vy podľahnete tomu debilnému prísloviu - športom k trvalej invalidite a zanevriete na všetko „športové“.
Starí majstri bojových umení vždy pripomínali a pripomínajú svojim zverencom:
„NIE JE V TOM ZLOBA, JE V TOM VNÚTORNÝ MIER!“
Bez ohľadu na to, aký ste mali deň, či týždeň, pred samotnou praktikou vášho športu nájdite v sebe vnútorný mier.
Čo to je a ako na to? Cesta k tomu je ukrytá vo vás:
Naučte sa chápať vzájomné vzťahy v organizme, pochopte jeho fungovanie!
Na Ceste udržania vlastného zdravia využívajte poznatky napríklad z anatómie a fyziológie.
Vždy si uvedomujte svoju ZODPOVEDNOSŤ za každý čin, každé slovo i gesto, lebo energia z nich zostáva prúdiť vo vašej aure a všetko sa vám vráti ako bumerang. Pri športe to platí dvojnásobne.
Musíte teda prijať zodpovednosť aj za svoje vlastné zdravie.
Pracujte na doraz, v každodennom živote i v športe.
Už som to veľakrát povedal a napísal: NO PAIN NO GAIN – žiadna bolesť, žiaden úspech (zisk).
Ako som napísal vyššie, existuje v súčasnosti názor, že je treba cvičiť ľahko, opatrne, bez pocitu bolesti, nebojovať s ňou a podobne.
Vykašlite sa na tento novodobý fenomén! Je to lož! Je to účelová lož, ktorej cieľom je spraviť z ľudí bezprizorných panákov, neschopných mať vlastný názor.
Každý úspešný športovec (Bojovník) na životnej Ceste dosiahol svoj "Olymp" vďaka drine, o ktorej sa mnohým mladým ľuďom dnes ani nesníva. A vo svojom dôchodkovom veku (čírou náhodou) všetci vyzerajú ako mladíci....?!!!
Arnold Schwarzenegger, ďalší môj hrdina, môj veľký vzor, povedal:
„Keď moje svaly povedia nie, ja poviem áno!“
Mnoho zvláštne vážnych intelektuálov a fejtonistov ešte aj dnes zvykne mať uštipačné poznámky k tomuto výroku i k osobe pána Schwarzeneggera.
Vtedy sa ich zvyknem opýtať: „Aj ty si azda bol dvakrát guvernérom Kalifornie?“
Neexistuje progres bez bolesti!
Väčšina vrcholových športovcov – tenistov, bežcov, kulturistov, bojovníkov v ringu sa zhoduje na jednom:
„Áno, v podstate zakaždým, keď telo funguje na kyslíkový dlh (anaeróbna činnosť organizmu), a nechcete poľaviť, dotýkate sa smrti.“
Svoje zážitky, keď som sa počas svojho posledného zápasu Kickboxu „dotkol smrti“, som opísal v príspevku „Dôkaz o existencii Boha“ a tiež v knihe „Cesta Čistého Srdca 2“, preto sa tu nebudem opakovať.
Možno to vyzerá zvláštne a poviete si, Bože čo je to za sorta ľudí...?, ale poviem vám k tomu:
Stálo to za to a stále to stojí za to - pohybovať sa vo všelijakých zvláštnych dimenziách Života, medzi Nebom a Zemou, keď v úsilí stať sa najlepším je vám na zvracanie, točí sa vám hlava, keď grcáte niekde pri kríkoch, keď vidíte dvojmo až trojmo, keď si myslíte, že už nič nezvládnete a zrazu akoby ste prešli akousi neviditeľnou bránou v časopriestore a niekto Zhora do vás nalial energiu a vy dokážete to, o čom sa vám ani nesnívalo!
Pretože práve skrze toto si vybudujete schopnosť načúvať svojmu organizmu. Načúvať a vidieť srdcom. Vedecká obec tieto javy popisuje zjednodušene tiež ako „Absolútne otočenie psychomotoriky“. Mne sa viac páči to spirituálne označenie:
Že sú to momenty, keď sa rodí Bojovník.
Jeden z mojich senseiov, Steven Seagal Shihan, zvykne hovoriť:
„Ak už vravíš, že nemôžeš, že nič nemáš, ukáž mi teraz, čo v tebe je.“
MILUJEM BODYBUILDING
Už v Starovekom Grécku mali príslovie, že chlap, ktorý sa nepokúsil (vy) budovať svoje telo, akoby nebol chlap.
Milujem bodybuilding, napríklad tlak v ľahu - benchpress, lebo keď si naložím 90kg alebo 100kg, ľahnem si a vidím nad sebou „tú sviňu“, evokuje to u mňa znova raz každodenný život a situácie v ňom. Lebo zrazu je všetko jasné – buď ma tá tyč plná kotúčov zabije, alebo to zvládnem a posuniem sa ďalej. Evokuje to u mňa životný postoj – veci musíš zvládnuť sám, neostýchaj sa prijať pomoc, ale nikdy sa na nikoho nespoliehaj, v zmysle akejkoľvek vypočítavosti a krátkozrakosti:
Všetko nie je tak ako by si chcel,
všetko veru nie je tak.
Chlapec profesor raz do sveta šiel,
domov sa však vrátil žiak.
V živote sa musíš skúšať sám,
musíš sa v ňom skúšať sám.
Kamil Peteraj – Bol raz jeden žiak, Robo Grigorov, 1987
MILUJEM ŽIVOT
Moji nebohí starí rodičia, z otcovej i maminej strany, nezávisle od seba, pravidelne v rozhovoroch pripomínali, že keď vieš ráno vstať z postele a ísť spraviť niečo prospešné pre seba i ostatných, tak je všetko v najlepšom poriadku. Znamená to, že si zdravý. A keď si zdravý, máš zdravý úsudok, zdravého ducha a silné a čisté srdce.
A toto si vždy poviem, keď sa ráno zdvihnem z postele. Napriek tomu, že neviem, čo ma čaká, s vervou sa púšťam do práce a žijem pre daný okamih.
Zrazí ma Život na kolená?
O.K., potom to asi takto má byť, ale v tom momente budem vedieť, že som urobil maximum preto, aby som vytvoril niečo, čo zlepší život mne, mojej rodine, blízkym a okoliu. Budem vedieť, že som nepremárnil ani okamih zo svojho drahocenného života.
Lebo milujem život a mám rád ľudí. Rád sa s ľuďmi stretávam.
Rád sa stretávam so svojimi cvičencami, je to moja druhá rodina.
A k tej rodine patria i ďalší ľudia, ktorí mi pomáhajú kráčať Cestou Bojovníka a s ktorými sa rád stretnem:
JAROSLAV DROTÁR – profesionálny tréner fitness a boxu, kondičný tréner, majiteľ špičkového fitness centra PANDA v Humennom.
Perfektný človek, obchodný partner Red Dragon, kamarát, chlap, ktorý drží slovo, jednoducho profesionál.
Môžeme sa rozprávať o cvičení, stravovacích návykoch a bojových štýloch aj celé hodiny. Ale na začiatku, keď som ho spoznal, musel som sa naučiť byť pri debatách s ním v maximálnom strehu, pretože Jaro vie šikovne premostiť z vážnych tém na tie naše najobľúbenejšie – krásne ženy.
Aj tejto téme totiž venujeme dostatok času.
Návšteva v jeho fitness centre pre mňa predstavuje perfektnú pôdu, super atmosféru a dokonalé podmienky na skutočný Bodybuilding.
Benchpress u Jara: Alfa a omega bodybuildingu. Toto je záber z júla 2016, začal som nový tréningový program – rozcvičenie – 50kg - 60kg a 70kg a akcia: – 95kg – dve série, 10 opakovaní, potom 100kg – dve série po 8 opakovaní a finále – 105kg – 2 série, 7 a 6 opakovaní.
Tréning Aikida zvaný AIKI KEN – cvičenie so samurajským mečom, ktorý sa nazýva šinken. Taktiež vyžaduje maximálne sústredenie, v opačnom prípade tečie krv :-). Milujem tréning vonku, má svoju podstatu a čaro. Na fotografii som v záhrade jednej úžasnej reštaurácie, mojej obľúbenej,BAFFONE FAMILY RESTAURANT, ktorá sa nachádza v Strážskom, časť Krivošťany. Je to reštaurácia, kde život jednoducho chutí.
Jej majiteľ, RAYMOND KOPKA, je bývalý vzpierač, asi aj preto si výborne rozumieme. Skutočne si vážim, že pri každom rozhovore, ktorý spolu vedieme, mi veľkodušne, úprimne a čisto pripomenie:
„Peter, naša záhrada je ti kedykoľvek k dispozícii.“
SIMONA ŠIROKÁ, manažérka Baffone Family Restaurant. Mladá dáma, ktorá brilantne zvláda svoju prácu, a ktorá svojim entuziazmom a vierou v to, čo robí, pomohla vybudovať reštauráciu, aká v Strážskom nemá obdobu.
Simonu som spoznal v čase, keď trénovala deti hádzanú a vnímam ju ako človeka, čo neváha v rozhodujúcich momentoch, nebojí sa urobiť rozhodnutie, skrátka, nebojí sa Života.
Je to presne ten typ človeka, o ktorých píšem v tejto výzve - šport jej ukázal Cestu Životom.
Ak by Simona otvorila reštauráciu niekde na Kamčatke alebo na Severnom Póle, mala by úspech a ľudia by sa tam hrnuli jedna radosť. Som o tom presvedčený.
CSABA HARSÁNYI SHIHAN, držiteľ 7.danu JU JUTSU, Veľmajster, profesionálny tréner, skvelý učiteľ, skvelý človek. Jeden z posledných mohykánov na poli slovenského Budo.
Chlap, ktorý je 40 rokov na tatami a celé tie roky poctivo a tvrdo makal až sa z neho stala žijúca legenda.
Keď som v roku 1992 trénoval v jednom klube Aikido, spýtali sa ma chlapi, či poznám Csabu.
Odpovedal som, že nie a oni povedali:
„Tak to si ešte nezažil skutočný tréning pod vedením majstra.“
CHRISTIAN TISSIER SHIHAN, držiteľ 8.danu Aikida, profesionálny tréner, jeden z mojich senseiov.
Je to skutočný mystický zážitok trénovať pod vedením senseia Christiana. V jeho Dojo v Paríži cítiť Pravdu o tom, čo Aikido skutočne predstavuje: najefektívnejší spôsob sebaobrany a úžasný výchovný systém.
Skromný a nenápadný a predsa všetci na tejto Zemi vedia..., ...že je najlepší!
Na záver predkladám Zenový koán, jeden z mojich najobľúbenejších. Verím, že Vám pomôže vo Vašom tréningu a tiež na Ceste Vašim Životom:
Mních sa spýtal majstra Ummona:
„Ako by mal žiť zbožný človek?“
Ummon odpovedal:
„To vôbec neviem.“
Mních sa zarazil:
„Ako to, že to nevieš?“
Ummon odpovedal:
„Mne celkom dobre vyhovuje nevedieť to.“
PETER TOMKO, júl, 2016
